Východoslovenský ústav
srdcových a cievnych chorôb, a.s.

Arytmologické oddelenie

INFORMÁCIE PRE PACIENTOV

 

Informácie pre prijímaných pacientov.

 

  • na plánovaný príjem sa dostavte v čase od 8,00 do 9.00 hod.
  • prihláste sa na Arytmologickej ambulancii na 1. Poschodí
  • prídete nalačno

 
K prijatiu na oddelenie potrebujete

  • platný preukaz poistenca zdravotnej poisťovne
  • občiansky preukaz
  • potvrdenie o pracovnej neschopnosti (ak ho už máte vystavené), ak je potrebné ho vystaviť, požiadajte o jeho vypísanie pri prijatí na príjmovej ambulancii
  • zdravotnú dokumentáciu od obvodného lekára
  • výsledky laboratórnych vyšetrení (nie staršie ako 7 dni) – biochemické vyšetrenie (urea,    kreatinín, glykémia, bilirubín, AST, ALT, NA, K,), krvný obraz, zrážacie faktory (APK, INR)
  • rozpis liekov a lieky, ktoré užívate podľa ordinácie iného odborného lekára ako kardiológa napr. urológ, reumatológ, onkológ, neurológ.....atď.
  • inzulínové perá a inzulín
  • hygienické potreby – zubná pasta, zubná kefka, mydlo, uterák, hrebeň, holiace potreby
  • osobné veci – pyžamo - najvhodnejšia je pyžamová blúza vpredu na zapínanie a pyžamové nohavice, župan, ponožky, papuče

 
K prijatiu na oddelenie si môžete priniesť

  • mobil
  • rádio
  • knihy, časopisy
  • osobný počítač

 
Nedoporučujeme

  • veľkú finančnú hotovosť
  • šperky – retiazky, prstene, náramky
  • cennosti

 
Čo je nutné

  • odlakovať si nechty na rukách aj nohách
  • odstrániť gélové nechty

 
Denný režim

  • počas pobytu na oddelení odporúčame riadiť sa hospitalizačným režimom, ktorý je k dispozícií na každej izbe
  • neodporúčame opúšťať areál nemocnice

 
Nočný kľud

  • je od 22.00 – 05.00 hod.

 
Návštevné hodiny

  • Pondelok - piatok od 15.00 – 17.00 hod.
  • Sobota – nedeľa od 14.00 – 17.00 hod. (rovnako platí aj pre štátne sviatky)

 
Fajčenie

  • v areáli VÚSCH a.s. je prísne zakázané fajčiť

 
Kontaktné čísla

  • službukonajúci personál: 055/ 789 1300, 055/ 789 1381
  • sekretárka Arytmologického oddelenia: 055/ 789 1310

 


NAJČASTEJŠIE OTÁZKY:
 
Elektrofyziologické vyšetrenie a katétrová ablácia
 
Supraventrikulárne tachykardie – SVT sú pomerne častým ochorením – asi 2% populácie malo aspoň raz v živote supraventrikulárnu tachykardiu (z tohto počtu najmenej v 2/3 prípadov sa jedná o fibriláciu a flutter predsiení).
 
Klinicky sa SVT prejavujú búšením srdca, závratmi, slabosťou až pocitmi na odpadnutie, v zriedkavých prípadoch aj krátkodobou stratou vedomia (synkopa). Najmä u starších pacientov sa dostavuje pocit sťaženého dýchania či bolesti na hrudníku, ktoré môžu poukazovať na ischemickú chorobu srdca.
 
Trvanie SVT je rôzne – od niekoľkých sekúnd či minút (čo je typický prípad) až po niekoľko hodín či dní. Existujú však formy SVT, ktoré pretrvávajú aj mnoho týždňov a ku svojmu ukončeniu vyžadujú lekársky výkon (napríklad elektrickú kardioverziu). Tieto SVT môžu viesť k prejavom srdcového zlyhávania a môžu dokonca spôsobiť  štrukturálne ochorenie srdca, tzv. tachykardiomyopatiu – rozšírenie srdcových dutín so zhoršením čerpacej funkcie. Táto kardiomyopatia je však pri správnej liečbe SVT väčšinou reverzibilná – rozmery aj funkcia srdca sa v priebehu niekoľkých mesiacov upravia.
 
Typickou vlastnosťou SVT je ich rekurencia – opakovanie sa epizód v rôznych časových intervaloch. Provokujúcim faktorom býva fyzický či psychický stres, prebiehajúce ochorenie (napríklad chrípka), požitie alkoholu, kávy či niekedy len vykonanie „nesprávneho pohybu“ telom. Inokedy SVT vznikajú bez zrejmej príčiny. Pre väčšinu SVT je typický náhly začiatok a ukončenie arytmie – čo pacient obvykle jasne vníma.
 
Supraventrikulárne tachykardie môžu vznikať niekoľkými patofyziologickými mechanizmami. Poznanie patofyziológie SVT má zásadný význam pri jej liečbe – či už ide o výber najvhodnejšieho liekového preparátu alebo o intervenčnú liečbu SVT (katétrovú abláciu arytmogénneho substrátu).
 
Mechanizmy vzniku SVT

  • reentry: krúživý vzruch
  • abnormálna automaticita buniek
  • spúšťaná aktivita /triggered/

 
Diagnóza SVT
 
Pravdepodobnú diagnózu supraventrikulárnej tachykardie určí lekár často už na základe rozhovoru s pacientom (anamnéza). Aby bolo možné správne určiť ďalší manažment pacienta, je nevyhnutné bližšie rozlíšiť typ SVT – najlepšie podľa 12 zvodového EKG natočeného počas výskytu arytmie. Inokedy pomôže ambulantný EKG monitoring podľa Holtera – pacientovi sa na 24 hodín nalepia na telo elektródy a EGK krivky sú kontinuálne zaznamenávané do  miniaturizovaného záznamového zariadenia. V prípade zriedkavých záchvatov arytmie (paroxyzmov) je často potrebné zrealizovať transezofageálnu stimuláciu predsiení, pri ktorej je možné elektrickými impulzmi tenkou sondou zavedenou v pažeráku (ktorého stena nalieha na ľavú predsieň) vyprovokovať (aj ukončiť) supraventrikulárnu tachykardiu a zaznamenať ju na EKG.
 
Supraventrikulárna tachykardia môže byť často sprievodným prejavom iného ochorenia srdca alebo aj iných orgánov. Preto pri zaznamenaní SVT by malo byť realizované echokardiografické vyšetrenie, vyšetrenie vnútorného prostredia (najmä minerálov) a podľa potreby tiež endokrinologické vyšetrenie – najmä so zameraním na poruchy štítnej žľazy.
 
Kvalita života a jeho ohrozenie
 
Aj keď SVT na rozdiel od komorových tachykardií  v absolútnej väčšine prípadov neznamenajú bezprostredné ohrozenie života pacienta, výrazne ovplyvňujú jeho kvalitu. Tým, že často vznikajú v neočakávaných situáciách, vedú k nedôvere k vlastnému telu a môžu spôsobovať úzkostné stavy, často aj u mladých ľudí.
 
Možnosti liečby
 
Liečba SVT závisí od jej typu, hemodynamickej závažnosti a frekvencie paroxyzmov.
 
Vágové manévre
 
U pacientov so zriedkavými, dobre tolerovanými epizódami SVT si často vystačíme tzv. vágovými manévrami (masáž karotického sínusu či Valsalvov manéver – úsilný výdych oproti uzavretej hlasivkovej štrbine), ktoré spomalia vodivosť atrioventrikulárnym uzlom a takto často ukončia tie SVT, u ktorých je atrioventrikulárny uzol súčasťou reentry okruhu.
 
Farmakologická liečba
 
V iných prípadoch využívame rôzne antiarytmiká – betablokátory, blokátory kalciových kanálov a ďalšie. Antiarytmiká sa podávajú buď len počas paroxyzmov SVT na jej ukončenie alebo aj dlhodobo ako prevencia za účelom zabránenia vzniku arytmie (profylakticky).
 
Nefarmakologická liečba
 
V liečbe väčšiny SVT sa v súčasnosti stále viac uplatňuje katétrová ablácia (rádiofrekvenčná alebo pomocou kryoenergie). Ide o liečebnú metódu spojenú s krátkodobou hospitalizáciou pacienta – obvykle 2-3dni. Celý výkon sa realizuje v elektrofyziologickom laboratóriu, ktoré je  vybavené  digitálnym angiografom, generátormi rádiofrekvenčnej energie, 3D elektroanatomickými navigačnými systémami. Pacient je pri vedomí, aby výkon nebol bolestivý, používa sa miestne znecitlivenie.
            Prvým krokom je  zavedenie elektrofyziologických katétrov cez cievny  systém (najčastejšie cez stehennú a podkľúčnu žilu resp. stehennú tepnu) do jednotlivých dutín srdca - obvykle do pravej predsiene, pravej komory, do oblasti predsieňovo-komorového uzla a do koronárneho sínusu (žila prebiehajúca medzi ľavou predsieňou a ľavou komorou). Takto možno získať údaje o elektrickej aktivite všetkých 4 srdcových dutín. Následne sa pomocou týchto katétrov realizujú rôzne stimulačné manévre s cieľom posúdiť elektrofyziologické vlastnosti srdca. Potom sa  zmapuje priebeh šírenia akčného potenciálu počas arytmie – takto sa definitívne určí typ a patofyziologický mechanizmus danej tachykardie. Poslednou etapou je samotná katétrová ablácia, keď  sa pomocou špeciálneho ablačného katétra aplikuje na kritické miesto tachykardie rádiofrekvenčná energia. Miesto zasiahnuté energiou stratí schopnosť šíriť elektrické potenciály a takto je navždy zabránené vzniku tachykardie – pacient je vyliečený a obvykle  už nemusí užívať lieky na arytmiu. Po výkone sa miesta vpichov zabandážujú tlakovými obväzmi, pacient je na svojom lôžku transportovaný na oddelenie. Chodiť môže po 6-12 hodinách, podľa typu výkonu. Úspešnosť rádiofrekvenčných ablácií je pri bežných typoch SVT je okolo 95-97%, pri minimálnom výskyte komplikácií.  Ablačné riešenie porúch srdcového rytmu je vzhľadom na svoju technickú aj personálnu náročnosť vyhradené len pre špecializované kardiologické pracoviská.
 
 
Rozdelenie SVT:
 
Sínusová tachykardia
Vzruch vniká v sínusovom uzle, ale frekvencia je nad 100 úderov/min. Sínusová tachykardia je často prítomná pri ochoreniach srdca, štítnej žľazy alebo iných žliaz s vnútorným vylučovaním, môže byť však aj prejavom psychického napätia. Vždy je treba pátrať po vyvolávajúcej príčine sínusovej tachykardie; po jej odstránení (vyliečení) sínusová tachykardia ustúpi.
 
Neprimeraná sínusová tachykardia
Ako už názov hovorí, ide tiež o sínusovú tachykardiu, ale bez zjavnej vyvolávajúcej príčiny. Ide o istú precitlivenosť sínusového uzla na regulačné mechanizmy. V liečbe sa uplatňujú lieky spomaľujúce srdcovú frekvenciu.
 
Sinoatriálna nodálna reentry tachykardia
Pôvod má tiež v sínusovom uzle, avšak je spôsobená malým krúživým vzruchom (reentry) v oblasti sínusového uzla. Na rozdiel od predchádzajúcich arytmií vzniká náhle – skokom a aj sa náhle končí. V liečbe sa uplatňujú antiarytmiká, v prípade nedostatočnej účinnosti je indikovaná rádiofrekvenčná ablácia.
 
Atriálna tachykardia
Vzruch vzniká v ľavej alebo pravej predsieni, odtiaľ sa šíri na komory. Na EKG sa prejaví iným tvarom vlnky P oproti sínusovému uzlu. Môže začínať aj končiť náhle – skokom (ak ide o reentry tachykardiu) alebo postupným zrýchľovaním a spomaľovaním srdcovej frekvencie (ak sa uplatní  patologická automaticita buniek). Aj táto tachykardia často sprevádza iné ochorenia. V liečbe sa uplatňujú rôzne  antiarytmiká, pri zlyhaní medikamentóznej liečby je indikovaná rádiofrekvenčná ablácia – v tomto prípade ide o pomerne náročný výkon, najmä ak je ložisko (fókus) tachykardie v ľavej predsieni. Táto SVT má často tendenciu pretrvávať aj viac týždňov či mesiacov a k jej ukončeniu môže byť potrebná elektrická kardioverzia. Na vágové manévre táto tachykardia nereaguje.
 
Multifokálna atriálna tachykardia
Charakteristická je viacerými automatickými fókusmi. V liečbe sa uplatňujú najmä antiarytmiká.
 
Fibrilácia predsiení
Najčastejšia supraventrikulárna tachykardia, vyskytuje sa najmä vo vyššom veku. Je pre ňu typický nepravidelný, nerovnako plnený pulz. Spôsobuje ju množstvo nerovnakých krúživých vzruchov o vysokej frekvencii v ľavej predsieni. V liečbe uprednostňujeme lieky (antiarytmiká + lieky na riedenie krvi); rádiofrekvenčná ablácia je zatiaľ indikovaná len u vybraných pacientov.
 
Flutter predsiení
Po fibrilácii predsiení je druhou najčastejšou SVT. Na EKG sú prítomné typické „zuby píly“. V typickom prípade ide o veľký krúživý vzruch ktorý sa šíri proti smeru hodinových ručičiek okolo celej steny pravej predsiene. V liečbe je v súčasnosti preferovaná rádiofrekvenčná ablácia, v opačnom prípade je potrebné dlhodobé užívanie antiarytmík a liekov na riedenie krvi. K ukončeniu paroxyzmu je často potrebná elektrická kardioverzia.
 
AV nodálna reentry tachykardia
Najčastejšia SVT u mladších ľudí. Je charakterizovaná náhlym začiatkom a ukončením, veľmi vysokou pulzovou frekvenciou (aj okolo 200 úderov/min.). Vzniká krúžením vzruchu priamo v oblasti atrioventrikulárneho uzla – ak je v ňom prítomná nadbytočná tzv. pomalá dráha. Dobre reaguje na vágové manévre, liečbou voľby je však rádiofrekvenčná ablácia, ktorá spomalí alebo úplne eliminuje vodivosť pomalou dráhou. Dlhodobá antiarytmická liečba pri tejto SVT nie je účelná.
 
AV reentry tachykardia
Tiež pomerne častá SVT u mladších ľudí. Je podmienená  vrodenou prítomnosťou  prídatznej dráhy medzi predsieňami a komorami (nie v oblasti atrioventrikulárneho uzla), ktorá umožňuje vznik veľkého krúživého vzruchu – vzruch sa šíri atrioventrikulárnym uzlom z predsiení na komory a akcesórnou dráhou sa vracia na predsiene.  Táto dráha často vedie elektrické impulzy veľmi rýchlo, čo môže pre pacienta niekedy znamenať aj priame ohrozenie života, najmä v kombinácií s inými arytmiami – napríklad fibriláciou predsiení. Rádiofrekvenčná ablácia v týchto prípadoch je jednoznačne uprednostňovaná pred antiarytmickou liečbou. Aj táto SVT často dobre reaguje na vágové manévre.
 
 
Máte pocity búšenia srdca?
Búšenie srdca (palpitácia) je najčastejším príznakom pri supraventrikulárnych tachykardiách. Presným popisom búšenia srdca viete svojmu lekárovi značne pomôcť pri určení diagnózy arytmie. Váš lekár sa vás bude pravdepodobne pýtať:

  • ako často mávate búšenia srdca,
  • začínajú a končia sa búšenia náhle alebo postupne,
  • ako dlho trvajú epizódy búšenia srdca,
  • počas búšenia pracuje srdce pravidelne alebo nepravidelne,
  • aká je približná frekvencia úderov srdca (pulz si možno odmerať priložením troch prstov – ukazovák, prostredník, prstenník jednej ruky na vnútornú stranu zápästia druhej ruky zo strany palca),
  • čo je vyvolávajúcou príčinou búšenia srdca (stres, fyzická aktivita, alkohol...),
  • máte pri búšení srdca aj iné ťažkosti (bolesti na hrudi, závraty, prípadne strata vedomia, sťažené dýchanie),
  • reagujú búšenia srdca na vágové manévre.

Vágové manévre

 

1. Masáž karotického sínusu – masíruje sa krčná tepna v mieste svojho vetvenia t.j. asi 5cm pod uhlom sánky, tam kde možno nahmatať  jej pulzáciu. Masáž realizujeme  na pravej alebo ľavej strane (nikdy nie obe strany súčasne!) v trvaní 3-5 sekúnd. Masáž karotického sínusu u starších ľudí (nad 50rokov) možno vykonávať až po lekárskom vyšetrení krčnej tepny - v prípade výrazného  kôrnatenia tejto tepny (ateroskleróza) by pri jej masáži mohlo dôjsť k nedokrveniu mozgu resp. až k rozvoju cievnej mozgovej príhody.

2. Valsalvov manéver -  najčastejší vágový manéver . Po hlbokom nádychu pacient zadrží dych a  na niekoľko sekúnd silne  stiahne brušné svaly – vytvorí tlak akoby na stolicu. V prípade nedostatočného efektu  možno tento manéver posilniť tak,  že pacient si čupne.

 

 

 

Implantácia trvalého kardiostimulátora:

 

 

Trvalý kardiostimulátor je prístroj, ktorý slúži na liečbu stavov  s pomalou frekvenciou srdca. Implantácia trvalého kardiostimulátora je indikovaná vtedy, ak neexistujú trvalo odstrániteľné príčiny pomalej činnosti srdca. Spomalenie srdcovej činnosti  môže viesť k poruche prekrvenia jednotlivých orgánov, v najvážnejších prípadoch môže dôjsť až k zastaveniu činnosti srdca. Podľa  poruchy rytmu  a klinického stavu  pacienta sa v súčasnosti  implantujú prístroje  s jednou,  dvoma alebo troma elektródami. Celý systém pozostáva z telesa kardiostimulátora a elektród, ktoré sú uložené v dutinách srdca. Veľkosť telesa  kardiostimulátora je rozdielna, závisí od výrobcu, počtu elektród, ktoré sa k telesu pripájajú ako aj od programovateľnosti prístroja.

Kardiostimulátor sa implantuje  do oblasti pod kľúčnu kosť vpravo alebo vľavo. Elektródy sú zavedené do dutín srdca vpichom cez žilu prebiehajúcu pod kľúčnou kosťou.  Prístroje s troma elektródami okrem pomalej činnosti srdca napomáhajú odstraňovať  prejavy srdcovej slabosti. Tieto najzložitejšie prístroje sa implantujú iba u pacientov, ktorí spĺňajú presne stanovené klinické podmienky.

 

 

Informácie pre pacientov

 

 

Pred implantáciou trvalého kardiostimulátora

  • Ráno v deň implantácie nemôžete jesť ani piť, V prípade, že bude  implantácia vykonávaná v poobedňajších hodinách sú povolené ľahké raňajky a  je potrebné aspoň 4 hodinové  hladovanie.
  • Pred samotným výkonom Vám bude ešte na oddelení zavedená  do žily na predlaktí  kanyla na podávanie  liekov do žily počas výkonu v prípade potreby.
  • Pred implantáciou Vám bude  podaná do žily prvá dávka antibiotika  na predchádzanie  infekcie v rane. V antibiotickej liečbe budete pokračovať do rána nasledujúceho dňa.
  • V sprievode zdravotníckeho personálu budete odprevadený(á) na invazívny sál,  kde bude výkon prebiehať.

Počas implantácie

  • Budete uložený( á)) na špeciálny stôl a horná časť hrudníka s oblasťou operačnej rany bude potretá  špeciálnym dezinfekčným prostriedkom.
  • Zvyšná časť tela bude  zakrytá  sterilnou plachtou .
  • Nad Vami bude umiestnený rentgenový prístroj, ktorý umožní lekárovi umiestniť elektródy kardiostimulátora na správne miesto v srdci.
  • Prakticky všetky implantácie  sa vykonávajú  v miestnom znecitlivení, to znamená, že koža a podkožie v oblasti operačného poľa je znecitlivené vpichom znecitlivujúcej látky.
  • Po narezaní kože a podkožného tkaniva sa vpichom do podkľúčnej žily zavedú elektródy až do srdca a pod  rentgenovou kontrolou sa správne umiestnia.
  • Vyhovujúca poloha  elektród sa overuje aj elektrickou stimuláciou z vonkajšieho stimulátora, ktorým sa súčasne počas výkonu merajú ďalšie parametre elektrického okruhu
  • Po konečnom uložení elektród  sú  elektródy upevnené v tkanive niekoľkými stehmi.
  • Na záver sa napoja konce elektród k telesu kardiostimulátora.
  • Kardiostimulátor sa uloží do  priestoru vytvoreného  hlboko pod kožou (kapsa) a rana sa zašije v dvoch vrstvách.
  • Stehy na povrchu kože sú  najčastejšie samovstrebateľné,  preto ich nie je potrebné po uplynutí 10 dní  vybrať.
  • Dĺžka výkonu je rozdielna, závisí od počtu  zavedených elektród,    anatomických pomerov pacienta. V ideálnom prípade  trvá výkon  ½ hodiny, ale môže aj dlhšie.
  • Po skončení implantácie  budete uložený(á) na svoje lôžko a odvezený(á) do izby.
  • Po výkone  je potrebný  dvojhodinový pokoj na lôžku, potom  sa môžete  najesť  a napiť.

Po implantácii  kardiostimulátora

  • Aby sa znížilo riziko  samovoľného  uvoľnenia alebo presunutia konca elektródy v srdci  je potrebné  šetriť končatinu na strane implantovaného prístroja. Na oddelení Vám bude poskytnutá trojrohá šatka, ktorú Vám upevnia na krk a zavesia do nej hornú končatinu. Takto je potrebné ponechať končatinu zavesenú do nasledujúceho rána.
  • V mieste operačnej rany sa môže po uplynutí účinku znecitlivujúcej látky  objaviť mierna bolesť, ktorá môže pretrvávať niekoľko dní.
  • Môže sa objaviť malá modrina v okolí rany.
  • Nasledujúci deň po výkone  bude  Váš  prístroj skontrolovaný pomocou  príslušného programátora,  pri bezchybnej činnosti budete prepustený(á) z nemocnice.
  • Po dobu  4-6  týždňov  by ste nemali riadiť motorové vozidlo, je potrebné obmedziť zdvíhanie  príslušnej paže nad úroveň ramena, vylúčiť športy  a činnosti vykonávané rukou na strane implantovaného prístroja, ako aj plávanie a zdvíhanie  ťažkých predmetov  (nad 5 kg hmotnosti).
  • Pri odchode z nemocnice dostanete  identifikačný preukaz k prístroju ako aj presné odporúčania  o starostlivosti o operačnú ranu. Zároveň Vám bude stanovený termín najbližšej kontroly, najčastejšie o mesiac od výkonu

 

Implantovateľný kardioverter-defibrilátor

 

 

Implantovateľný defibrilátor (ďalej len ICD) je skrátené pomenovanie implantovateľného kardioverter defibrilátora (z angl. Implantable Cardioverter Defibrillator). Pozostáva z mikropočítača a batérie, ktoré sú bezpečne uzatvorené v kovovom kryte. Nad kovovým krytom je plastová časť, do ktorej sa zasunú a zaskrutkujú elektródy. Podľa typu ICD sú do tela zavedené a k strojčeku pripevnené jedna až tri elektródy – izolované vodiče, ktoré spájajú ICD so srdcom.

Implantovaný defibrilátor neustále sleduje elektrickú činnosť srdca a reaguje hneď, ako zistí poruchy rytmu. Keďže sú rôzne druhy porúch rytmu, ICD je schopný reagovať rozličnými spôsobmi. Najdôležitejšou úlohou ICD je ukončovanie rýchlych životohorzujúcich komorových porúch rytmu, ktoré je možné liečiť lieky. Okrem tejto  funkcie má každý ICD prístroj schopnosť upraviť pomalú činnosť srdca tak ako kardiostimulátor. ICD sa najčastejšie snaží nebezpečne rýchlu frekvenciu srdca najprv ukončiť intenzívnym vysielaním elektrických impulzov. Pokiaľ je stimulácia neúčinná a komorová tachykardia naďalej pretrváva, ICD vyšle výboj (alebo sériu výbojov), ktorý „vynuluje“ nežiaducu elektrickú aktivitu srdca a tým umožní obnovenie  normálneho srdcového rytmu.

 

 

Implantácia kardioverter defibrilátora ( ICD)

 

 

Defibrilátor sa  implantuje  do oblasti pod kľúčnu kosť vpravo alebo vľavo. Elektródy sú zavedené do dutín srdca vpichom cez žilu prebiehajúcu pod kľúčnou kosťou.  Prístroje s troma elektródami okrem pomalej činnosti srdca napomáhajú odstraňovať  prejavy srdcovej slabosti. Tieto najzložitejšie prístroje sa implantujú iba u pacientov, ktorí spĺňajú presne stanovené klinické podmienky.

 

 

Informácie pre pacientov

 

Pred implantáciou trvalého kardiostimulátora

  • Ráno v deň implantácie nemôžete jesť aj piť, V prípade, že bude  implantácia vykonávaná v poobedňajších hodinách sú povolené ľahké raňajky a  je potrebné aspoň 4 hodinové  hladovanie.
  • Pred samotným výkonom Vám bude ešte na oddelení zavedená  do žily na predlaktí  kanyla na podávanie  liekov do žily počas výkonu v prípade potreby.
  • Pred implantáciou Vám bude  podaná do žily prvá dávka antibiotika  na predchádzanie  infekcie v rane. V antibiotickej liečbe budete pokračovať do rána nasledujúceho dňa.
  • V sprievode zdravotníckeho personálu budete odprevadený(á) na invazívny sál,  kde bude výkon prebiehať.

Počas implantácie

  • Budete uložený( á)) na špeciálny stôl a horná časť hrudníka s oblasťou operačnej rany bude potretá  špeciálnym dezinfekčným prostriedkom.
  • Zvyšná časť tela bude  zakrytá  sterilnou plachtou .
  • Nad Vami bude umiestnený rentgenový prístroj, ktorý umožní lekárovi umiestniť elektródy kardiostimulátora na správne miesto v srdci.
  • Prakticky všetky implantácie  sa vykonávajú  v miestnom znecitlivení, to znamená, že koža a podkožie v oblasti operačného poľa je znecitlivené vpichom znecitlivujúcej látky.
  • Po narezaní kože a podkožného tkaniva sa vpichom do podkľúčnej žily zavedú elektródy až do srdca a pod  rentgenovou kontrolou sa správne umiestnia.
  • Vyhovujúca poloha  elektród sa overuje aj elektrickou stimuláciou z vonkajšieho stimulátora, ktorým sa súčasne počas výkonu merajú ďalšie parametre elektrického okruhu
  • Po konečnom uložení elektród  sú  elektródy upevnené v tkanive niekoľkými stehmi.
  • Na záver sa napoja konce elektród k telesu kardiostimulátora.
  • Kardiostimulátor sa uloží do  priestoru vytvoreného  hlboko pod kožou (kapsa) a rana sa zašije v dvoch vrstvách.
  • Stehy na povrchu kože sú  najčastejšie samovstrebateľné,  preto ich nie je potrebné po uplynutí 10 dní  vybrať.
  • Dĺžka výkonu je rozdielna, závisí od počtu  zavedených elektród,    anatomických pomerov pacienta. V ideálnom prípade  trvá výkon  ½ hodiny, ale môže aj dlhšie.
  • Po skončení implantácie  budete uložený(á) na svoje lôžko a odvezený(á) do izby.
  • Po výkone  je potrebný  dvojhodinový pokoj na lôžku, potom  sa môžete  najesť  a napiť.

Po implantácii  ICD

  • Aby sa znížilo riziko  samovoľného  uvoľnenia alebo presunutia konca elektródy v srdci  je potrebné  šetriť končatinu na strane implantovaného prístroja. Na oddelení Vám bude poskytnutá trojrohá šatka, ktorú Vám upevnia na krk a zavesia do nej hornú končatinu. Takto je potrebné ponechať končatinu zavesenú do nasledujúceho rána.
  • V mieste operačnej rany sa môže po uplynutí účinku znecitlivujúcej látky  objaviť mierna bolesť, ktorá môže pretrvávať niekoľko dní.
  • Môže sa objaviť malá modrina v okolí rany.
  • Nasledujúci deň po výkone  bude  Váš  prístroj skontrolovaný pomocou  príslušného programátora,  pri bezchybnej činnosti budete prepustený(á) z nemocnice.
  • Po dobu  4-6  týždňov  by ste nemali riadiť motorové vozidlo, je potrebné obmedziť zdvíhanie  príslušnej paže nad úroveň ramena, vylúčiť športy  a činnosti vykonávané rukou na strane implantovaného prístroja, ako aj plávanie a zdvíhanie  ťažkých predmetov  (nad 5 kg hmotnosti).
  • Pri odchode z nemocnice dostanete  identifikačný preukaz k prístroju ako aj presné odporúčania  o starostlivosti o operačnú ranu. Zároveň Vám bude stanovený termín najbližšej kontroly, najčastejšie o mesiac od výkonu

 

Elektrická kardioverzia:

 

      -  V deň výkonu musíte byť nalačno.

-  Zákrok sa vykonáva v krátkodobej celkovej anestézii. Po uspaní pacienta sa na prednú stenu hrudníka aplikuje

  elektrický výboj, ktorý vo väčšine prípadov normalizuje srdcovú činnosť. Pacient sa preberá približne po 15-30

  minútach a na okolnosti zákroku sa nepamätá.